Keď človek čaká
na ortieľ z onkológie
Za púhu hodinu
celý svoj život prežije
Premýšľa, bojí sa,
kajá sa, trasie
Dúfa – azda ja
budem mať šťastie
Možno mne zaznejú
oslavné bubny
A ten hrozný nález
nebude zhubný
Nie každý vravím vám
má toto šťastie
doktori hovoria
– Ten nádor rastie!
Každý sa nádeja
že je výnimka
Práve jeho nádor
že sám zaspinká
Že príznaky zmiznú,
že sa pominú
Žiaľ, nikto nevie liek
na rakovinu
Nuž, doži dôstojne,
aj keď sa čas kráti
Nech každý ťa spomne
keď svetu sa stratíš