Dožil sa síce ten človek osemdesiatky
Lež ak by sa pozrel naspäť, pozrel sa spiatky
Možno primnoho by mu bolo aj tridsať deväť
A to sa, prosím, pritom nesmie ani na mňa hnevať
A keby rátal len to, čo sa iným na ňom páčilo
Možno aj devätnásť by mu bolo stačilo
Raz darmo, treba byť tvorivý, klásť si ciele
Žiť pre spoločnosť, pre rodinu a nie osamele.
Aj potknutia sú na tej ceste, občas pády
Zdvihnúť sa stále znovu nech ťa nikto a nič neodradí
Snažiť sa stále znovu orať a siať, chcieť prinášať plody
Nezaspať, nebúrať, tvoriť a tešiť sa z úrody
Čímsi zmysluplným plň čašu života v domnení
Že život za dobro dobrým ťa odmení
Nuž, taký je život, vravím – cest la vie / se la ví /
taký je život, len nehovor nikdy, že ťa nebaví