Rozkvitli jabloní,
sliviek, hrušiek kvietia
nad riekou oblaky
jarnej búrky letia
na breh riečky vyšla
dievčina jako kvet
žalostne narieka
prestal ju baviť svet
na brehu potoka
Katka spieva pieseň
milý jej odišiel
do vojny na jeseň
posiela mu listy
po vode, po vetre
z dlhej chvíle pletie
z ovčej vlny svetre
v tých listoch ho prosí
Odpovedaj súrne !
namiesto dopisu
popol prišiel v urne
uprostred popola
blyskla sa gulička
s ktorou jej zabili
milého Janíčka
prihnala sa búrka
rieka rozvodnila
Katuška od žialu
do vody skočila
o pol roka prišiel
Janko z vojny domov
bez jedneho oka
a s drevenou nohou
nad Katkinym hrobom
tŕpke slzy roní
veď som nezahynul
to všetko bol omyl !
ja som sa ponáhlal
čím prv s tebou býti
teraz nechcem viacej
na tom svete žíti
vytiahol šabličku
– pamiatku na vojnu –
na Katkinom hrobe
srdce si prebodnul
smutne hučia hory
smutne hučia stráne
jeden malý omyl
a je s nimi amen