Posledný trolejbus, koncové svetlá
nasadla, odišla a zas som vedľa
napriek tomu čakám na tej jej trati
možnože sa dievča zas ku mne vráti
trolejbus obišiel Žiliny trasu
za oknom som zbadal dievčiny krásu.
Zastavte, pán šofér, mám tu s ňou scuka!
Zabrzdil, zastavil, von ju ísť núka
vystúpi, smeje sa, má červeň v tvári
ako nič hovorí – jak sa ti darí ? –
Čo jej mám povedať v tej trápnej chvíli
posúďte, poraďte, ľudkovia milí
najprv že ju zabiť, druhý raz bozkať
z jej ženskej logiky môž´ infarkt dostať
premôž sa, vravím si, kašli sa na to,
spravím ksicht, hovorím – ty moje zlato
čo míňaš cestovné, lístky sú drahé
budeme žiť spolu, na jednej dráhe
lásku jej vyznávam, ona sa pýri
už je to tak ako dvakrát dva – štyri
nešťastný trolejbus nás dal dokopy
sedíme v krčmičke. Zaplatím – dopi!
Kdekade svadby sú, mám správy kusé
tú našu spravíme v tom trolejbuse !!