Autor: MN

Cez deň si chlapík usmievavý len čo tie noci bezsenné?
Cez deň si robíš veľké plány,  v noci ťa už však kladú do zeme
Klameš sám seba že si svieži, klameš aj svoje okolie
lež ťažký boľ  ti v srdci leží a smutná pieseň v tvojej duši znie
Za plné noše optimizmu si nosil stále – svet mal rád
Teraz tie noše kdesi miznú! Tak dopadol si, kamarát!

Mala si krásne dlhé vlasy, vlasy havranie
Doteraz neviem  prečo vravela si stále nie a nie !
Doteraz neviem, veď oči vraveli ti stále – áno !  áno !
Teraz si myslím, že som bol veľmi nechápavý Jano !

Malinký kostolík, pri ňom dedinka malá
tichučká dedinka a nad ňou skala
Pokračovať v čítaní: Spomienka

Načo sa stresovať, načo sa plašiť, načo byť stále napätý,
ani sa nenazdáš a infarkt začne ti potichúčky stúpať na päty.
Pokračovať v čítaní: Nikdy nie je neskoro

Slzami lístia stromy zaplakali,
červenožltá jeseň padá na perinu skál
hľa, ani sme sa nenazdali
a vietor od nás zase ďalší rok odvial.
Pokračovať v čítaní: Jeseň