Slzami lístia stromy zaplakali,
červenožltá jeseň padá na perinu skál
hľa, ani sme sa nenazdali
a vietor od nás zase ďalší rok odvial.
Zastav sa chvíľu, nech si uvedomíš,
že človek má na svete presne vymedzený čas.
Nedávno bola jar a lastovičky prilietali
a dnes už šípy divých husí letia preč od nás.
Len toť to bolo: v krátkych nohaviciach
zbieral si šípky, trnky pri pasení kráv.
Dnes jeseň žitia sfarbila ti kučeravé vlasy,
čo mal si spraviť / čas sa kráti ! / Nečakaj a sprav !
Veď každý človek má čas žitia vymedzený,
nik nevie dátum, hodinu ni deň.
Boháč, chudobný, či deti, ženy,
pre koho anjel smrti zdvihne svoju pochodeň.
Buď na to povždy denne pripravený,
zbaľ si svoj batoh zásluh v druhý svet.
Keď budeš hore Petrom oslovený
aby si už teraz mal pripravenú svoju odpoveď.
Na misku váh sa vložia dobré i zlé činy.
Premýšľaj o tom ktoré ti viac môžu zavážiť.
Zodpovieš si sám, tam hore za teba už nikto iný,
neskoro bude vtedy vravieť – mal som dobre žiť.
Aj jeseň žitia vie byť krásna
využi dobre každý Bohom daný deň
Možno tých dní je menej než sa nazdáš
neváhaj ani chvíľu a zlé v dobro zmeň !!!