Keď išli obesiť
Jánošíka Jurka
na poslednú chvíľu
na Hrajnohu žmurkal
podejď trochu blikšjej
odevzdám ti písma
v nich je moja záveť
len či sa v ňjej vyznáš
dosť nečitatelný
mal Jurko rukopis
Hrajnoha študoval
ze tri roky ten spis
inventár pokladov
bol tam napísaný
aj to, že hich zdedia
slovenskí poddaní
mal tam zakreslené dukátvof
mnoho skrýš
keby si to videl
nevieš či spíš, či bdíš
Hrajnoha spis skoval
že ho preštuduje
netušel že vieter
tak silno zaduje
čítal ho pri Váhu
nad Margitu – Besnu
vieter mu list odvial
jeho o zem tresknul
hladal list ve Váhu
ež po šíri Dunaj
stále si nadával
jaký bol on chumaj
mať mapu pokladov
tak ľahko ju stratiť
taká príležitosť
sa už viac nevráti
záveť bol vyrytý
do somárjej kože
možná sa ež v mori
niekedy nájsť môže
tým by sme splateli
všetky naše dlhy
nech by bol ich zeznam
bohvie jako duhý
môcť tak duhy splatiť
aj by nám zostalo
bodaj by Hrajnohu
bolo porantalo
teraz neostáva
len ten poklad hľadať
by sme vyrovnali
strany dal a má dať