Keď sa ma pýtajú : Čo nové ? A ako ?
Mám sa ponosovať, že len krivolako ?
Britko im odpoviem : Mám sa dobre – reku
hej, dobre sa cítim, primerane veku.
Hoc už slabšie vidím! Aj sluch neposlúcha!
Nohy ma nenesú! Mám zdravého ducha !
Už nestačím s dychom, pamäť fígle stvára,
vŕzgajú mi kĺby, často bolí hlava.
„Uši“ mám v púzdierku „zuby“ mám v pohári,
„oči“ na stolíku, – „dobre sa mi darí“.
Večer rozmontujem si tela súčiastky,
ráno hľadám kde sú, na tvári mám vrásky.
Skleróza pracuje, poviem v jednom slove,
má to aj výhody, staré mi je nové.
Načo všade hľadať len samé mínusy,
pozitívne myslieť v každej dobe musíš.
Čo ti je na obtiaž, rob z toho prednosti,
úsmev maj na tvári keď ťa niečo zlostí !
Všetko mám v poriadku, nemôžem sa hnevať
Keď si čistím zuby, môžem si aj spievať
Stomatológ – doktor – a to sa mi ráta
Zlatými zubami ústa mi zaplátal.
Ozaj, zbohatol som a to sa mi ľúbi
Do bedier mi dali titanové kĺby
Čím viac centimetrov mám okolo pása
Tým mám menej vlasov na hlave, do frasa
Nastúpil som teraz abstinentskú trasu
Veď všetko vylejem, ruky sa mi trasú
Pečeň mám v poriadku, prišiel som zo sona
Vraj to je zásluha pána Parkinsona
Už ani fajčenie nie sú moje svety
Zabúdam načo mám v kapse cigarety
Tak som prestal fajčiť, hoci len od včera
To je zas zásluha pána Alzhajmera
Obidvaja páni sú mi kamaráti
S takými kámošmi v svete sa nestratíš
Ój, za čias mladosti, ój, to bolo sily,
nič nebolo ťažké, verte ľudia milí.
Ešte v strednom veku, stále bolo „tralá“
na plese celá noc pretančiť sa dala.
Len teraz, na starosť časy sa zmenili,
poviem to len skrátka, chuť je, nieto sily !
Mám všetky choroby postaršieho veku.
Vravím – dobre sa mám, i keď je do breku.
Hoci pred druhými rád sa robím zdravý,
ťažko dvíham ruku keď klobúkom zdravím.
Dobre sa mi sedí, len ťažšie sa vstáva,
chodím o paličke, bolieva ma hlava.
V noci sa nedá spať, prostata ma trápi
Aby si „nebehal“, večer nechci napiť.
Noc je pre mňa dlhá, moc jej neužijem
Ráno všetko bolí, hlavne – rád som – žijem!
Keď si idem ľahnúť, mám starostí hodne
na noc sa pripraviť – horšie ako vo dne.
Vzdor tomu – netreba sa s tým trápiť stále,
každému rozprávať že už mám na mále.
Koho zaujímajú tie moje starosti
že sa cholesterol v mojej krvi hostí ?
Je to len môj problém, veď ten iných nudí
netreba si prosiť súcit iných ľudí.
Dôchodok počítam, ten je viac než skromný,
na nákup luxusu ani len nevzpomni.
Lacné párky, chleba, drobná zeleninka,
lieky zaplať, nájom ! A nie flašky vínka !
Ťažko sa dá vyžiť dôchodcovi, Bože !
na pohreb odkladám – moc drahý byť môže !
V rubrike zosnulých svoje meno hľadám.
Ój, zas ho tam nie je, veru, správne hádam.
Vždy ma to poteší – značí to že žijem,
že ma ešte v hrobe čierna zem nekryje.
Ešte mi nedali tú z kameňa deku
Tak dobre sa cítim – primerane veku !