Nuž, ako to vlastne bolo ?
Pripomeňme si osoby a obsadenie. Peštiansky gróf Jánoš Zeld – Almássy, zostarnutý plajboy – zúfalo chudobný. Pán Bytčianského zámku – bohatý až beda, ale neurodzeného rodu. Jeho dcéra Eržika – krásna, milá a žiadúca nevesta. Nie na poslednom mieste Jurko Jánošík a švárna dievčina z ľudu – komorná Žofka, pochádzajúca z Lutíš pri Terchovej.
Zápletka je veľmi jednoduchá. Gróf Jánoš sa z posledných síl snaží draho predať to čo jediné vlastní. Honor – grófsky titul a chce ho vymeniť za svoje vyschnuté panictvo. Majiteľ Bytčianskeho zámku nesmierne túži cestou svadby svojej jedinej dcéry dostať sa medzi urodzenú elitu – záleží mu na titule, peniaze sú v tomto prípade pre neho druhoradé. Eržika je zamilovaná do cisárskeho vojaka slúžiaceho na Bytčianskom zámku – Jurka Jánošíka. Tento práve odchádza do terchovských hôr, práve formuje svoju družinu hôrnych chlapcov, práve sa chystá začať spravodlivý ozbrojený boj za práva poddaných proti nenávideným pánom. Žofka predstavuje zdravé jadro ľudu. Krásavica, šikovná po všetkých stránkach, všetkého schopná.
Gróf Jánoš, sa šťastnou zhodou okolností dozvedá v peštianskom kasíne o titulochtivom pánovi Bytčianského zámku a kuje železo, kým je dostatočne horúce. Jeho ponuka výmeny grófskeho titulu za lesklé dukátiky plynúce z horného Uhorska pomocou sobáša, stretáva sa s nebývalým pochopením. Dohoda medzi ním a Eržikiným apkom je zanedlho na svete. Skrátka – na Bytčianskom zámku bude svadba. Čo na tom, že Eržiky sa nikto na nič nepýta. Dostáva otcovsky „befel“ a tým sa to predsa končí, nie ?
O niečo neskôr sa dve dievčenské hlávky na bytčianskom zámku skláňajú ku sebe. Dve dievčenské hlávky horúčkovito vymýšľajú riešenia. Ani jedno však, po zrelom uvážení, nestojí za nič. Zrazu hľa, riešenie sa ponúka samo. Niekto tíško klope na oblôčik. Zprvu sa dievčiny preľaknú, no po malej chvíli predsa len staršia, odvážnejšia Žofka podíde k oknu a pátra v nočnej tme po narušiteľovi. Za vzácnymi zelenkavými tabuľkami skla objavuje prekvapenú tvár Jurka Jánošíka, príslušníka zámockej stráže a ešte nedávneho svojho amanta. Otvára okienko. – Žofka, to ty ? – prekvapený Jurko v rýchlosti prepočítava okná, veď dnes mal veru v pláne navštíviť niekoho iného. Žofka pochopila jeho prekvapenie a s úsmevom rečie: – Jurko, Jurko, za kdejakou sukňou sa ty stále vláčiš. Je to o tebe v celej Bytči známe a to, prosím, nie si tu ešte ani celé tri týždne. Všetky si nás pobláznil. Dnes máš ale šťastie. Eržika je nielen moja pani, ale sme aj mimoriadne dôverné kamarátky. Všetko o sebe navzájom vieme. Pôvabne, ako veľká pani, žartovne pohrozila prstíkom. – Viem ja veru aj o tvojich najnovších záletoch tu na najvyššie poschodia zámku, no neboj sa, ja sa vám nebudem stavať do cesty, práve naopak. Nech sa páči, okienko je otvorené, ráč vstúpiť dovnútra, aby si nám, nedajbože neprechladol.
Eržike pri tejto laškovnej prekáračke Žofkinej zalial rumenec tvár. Spamätala sa rýchlo a milo sa prihovára návštevníkovi. Vitaj, Jurko. My o vlku a vlk za humnami, lepšie povedané za oknom. Akurát sme sa o tebe rozprávali. Dúfam, že práve ty nám pomôžeš dostať sa z tejto pre mňa neriešiteľnej situácie. Posmelený Jurko vhupol do izbietky a už smelšie hovorí – Eržika, prišiel som sa ti ospravedlniť, tak krátko sme sa poznali a už sa s tebou musím rozlúčiť. Cisárska a pánska služba mi už lezie krkom, naše terchovské hory ma volajú, bieda poddaných mi nedá spať. Cítim sa povolaný pomôcť – odchádzam. Smutno mi bude za tebou – potichučky hovorí. Preťažko sa mi lúči s tebou práve teraz, keď som sa dozvedel, že ťa apko chcú vydať za toho starigáňa. Eržika srdcervúco zaplače, horkými slzami máča všetky štyri ako žúžoľ tmavé Jurkove vrkoče.
Pomôž Jurko. Čo ako vymýšľame so Žofkou, nevieme nájsť žiadne riešenie ohľadom mojej svadby so starým grófom Zeld – Almássym. Ja sa ťa nikdy nevzdám, radšej sa utopím v kalných vodách Váhu, radšej …
Žofka, ako praktická žena z ľudu preruší hrkútanie milencov – ja by som predsa vedela riešenie, len aby ste naň pristali. Vieš, – obrátila sa na Eržiku – ja poznám Jurkovu letoru, kam príde, tam sa naňho dievky a ženy lepia a on, ako to už bolo tisíckrát spomenuté, nikdy si nedal rukáv odtrhnúť. Začal si aj so mnou a nebol mi verný, začal si s ďalšími a pravdu povediac, zdá sa že by nebol verný ani tebe. Povedzme si otvorene, vaše prípadné manželstvo nemá žiadnu perspektívu. Navrhujem teda toto: Gróf Almássy , už aj keby chcel, pri svojom veku a pri svojej príslovečnej zhýralosti nepotrebuje ženu na dajaké manželské radovánky, potrebuje len speňažiť svoj grófsky pôvod, svoje meno, teda potrebuje hlavne a jedine dukátiky tvojho apíka, Eržika. Nuž, spánombohom, vydaj sa ty za neho, no hneď o svadobnej noci mu povedz, že vieš o tom že dosiahol svoj cieľ, dukáty sú jeho, ale že ty, ty si budeš žiť po svojom. Ponecháš si túto izbietku a Jurko už bude vedieť ako sa ku tebe dostať. Tak sa, prepytujem, aj vlk nažerie, aj ovca ostane celá – ako hovoríme u nás v Lysici. Čo poviete na toto riešenie ?
Sprvoti naši dvaja zaľúbenci o tom nechceli ani počuť, ale čím dlhšie uvažovali a čím presvedčivejšie Žofka spevňovala argumenty – nakoniec súhlasili. Veď ani na žiadne iné riešenie neprišli. A ja, ja – smiala sa Žofka, ja budem vašim anjelom strážnym, vašou spojkou a budem bdieť nad vašou láskou.
Ako vymysleli, tak aj urobili. Eržikini rodičia boli prekvapení zmenou správania sa svojej dcéry. Nadšením boli celí bez seba. Eržika súhlasí s pre nich vytúženým sobášom. Rýchly posol trieli o dušu na dolnú zem, dohoduje sa dátum sobáša a hlavne veno, chystá sa svadobná hostina. Netrvá dlho, na Bytčianskom zámku sa koná okázalá svadba. Drábi povyberali mimoriadne naturálne dávky od poddaných, vyvára sa a vypeká, páni hodujú a zbytky z pánskych stolov sa kde tu ujdú nielen pánskym psom, ale aj poddaným. Ba dokonca na nádvorí zámku buble vo veľkom kotli voňavý, i keď na mäso dosť chudobný guláš pre služobníctvo. Ba šťastný svadobný otec dáva vygúľať na dvor aj súdok vína a dva súdky dobrého bytčianskeho piva, v tých časoch známeho až v Pešti a Viedni. Medzi prítomným hostiacim sa služobníctvom i poddanými bolo vidno aj skoro celú Jánošíkovskú družinu. Končil sa svadobný deň, nastala svadobná noc. Osvietený pán gróf Jánoš Zeld – Almássy sa tejto chvíle najviac obával. Svadobná zmluva už bola síce podpísaná, peniažky boli jeho, ale ako povedať svojej mladej manželke že on už veru nie je súci vykonávať si manželské povinnosti, že by chcel mať spálňu len pre seba. Ako jej to vysvetliť ? Zhrýza sa, no zhrýza sa aj Eržika. Ako len, ako vysvetlí starému grófovi, že svadobná noc a všetky ostatné manželské noci nebudú naplnené.
Jednými dverami prichádza do svadobnej spálne ustaraný gróf, druhými dverami tíško prichádza ustaraná Eržika. Táto, dobre inštruovaná Žofkou, nesmelo začína vysvetľovať grófovi svoju teóriu manželstva. S údivom
hľadí ako po každom jej slove vyjasňuje sa zachmúrená tvár starého grófa. Teremtette, Erži, nie že by ma to nemrzelo, ale keď je taká tvoja vôľa, podriaďujem sa – šťastne sa usmieva popod hrdo nahor vykrútené bajúzy. Navonok musíme byť dobrí manželia a čo sa deje v našich spálňach, to nech je len naša vec. Odchádza šťastný do svojej spálne, ledva uľahne zaspáva s pocitom dobre vykonanej práce.
Tu nastal Žofkin čas. Beží za Eržikou, posiela ju do jej dievčenskej izbietky a ako víchor letí na dvor. Spiklenecky žmurkne na Jurka Jánošíka, pohodí bujnou hrivou smerom k Eržikinmu oblôčku a už veselo poskakuje v tanci so švárnymi hôrnymi chlapcami.
Jurko sa nenápadne vzdiaľuje a ťuká dohovoreným znamením na okienko Eržikine. Bola to predsa len svadobná noc. Eržikina svadobná noc, len s iným účinkujúcim. O pár mesiacov, keď už Eržika musela nosiť čoraz širšie sukne a lajblíky, bez rozpakov vysvetľuje všetkým či už to chceli, alebo nechceli počúvať aký je jej grófsky manžel i pri svojom veku schopný chlap na všetko súci. Osvietený gróf Jánoš Zeld – Almássy spočiatku s trochu kyslým úsmevom prijíma gratulácie k nastávajúcej radostnej udalosti. Čím ďalej, tým viac aj sám začína veriť, že jeho zásluhou chýrny rod Zeld – Almássyovcov nevyhynie.
O deväť mesiacov narodil sa malý junáčik , čím ďalej tým viac sa podobajúci do terchovskej fajty. Starý gróf išiel na ňom oči nechať. A to len ešte bolo radosti na Bytčianskom zámku i vo Viedni a Pešti, keď o ďalší rok povila Eržika grófovi ešte jedného synka. Tretí syn sa Eržike narodil presne v deň, keď v Liptovskom Svätom Mikuláši vešali Jurka Jánošíka.
Nebol veru náš hrdina za svojho pohnutého krátkeho života ženatý.
Ale hovorí sa že potomkov, potomkov má medzi svetom veľa a veľa.