Už tešú kamenári kameň, už možno je ten kameň pripravený
keď azda práve tebe bude amen, na tvoj hrob bude kameň privalený
vravíš nepravda mňa sa to netýka, nehovor nikdy, nikdy – priateľu
veď často už vystrelila motyka a nesmrtelní pošli do kelu
tesajú dosky, dosky kamenné chystajú pomník zo žuly
bo tvojho žitia plamene sa skoro všetky minuli
ty o tom ešte nevieš – chvalabohu, užívaš chvíľu čo ti boh dal na zemi
a pyšným okom hľadíš na oblohu neveríš v krátkosť tejto chvíle – vážený
dnes sa ti ľudia koria, pochlebujú, však vedz, že v jednom okamihu
keď smrti vetry ti zadujú zavrie ti anjel žitia knihu
a prejdú krátke tri dni -a veľa ľudí a honosné reči
často ani nie z úcty k tebe len – že sa to svedčí
už na bohatom kare na ťa zabúdajú, hľa tamten dosť viac vypil – už si spieva
ešte len nastúpil si cestu k peklu? lebo raju? Už iný tvoju stoličku zahrieva
ešte o týždeň, možno o dva, o tri niekto ťa v práci spomenie
o rok, či o dva ešte deti, žena rodná a potom dlho, dlho nikto nie
na tvojom hrobe horia sviečky už len občas na tvojom hrobe zabudnutom
buduj si teraz ten svoj lepší obraz bo dnes sa správaš k iným spupne, kruto
nehľadaj slávu – poľnú trávu, tej rýchlo skončia leta časy
dnes bujnú hrivu máš, no zajtra holú hlavu
vedz, koľko slávnych, pyšných ľudí pod drnom hnije v zabudnutí
ich príklad nech ti skromnosť budí, to nech ťa k dobrým skutkom núti