Autor: MN

Celú noc spievame
slnko už vychodí
už nám žiadna pieseň
na um neprichodí

kerúsi aj  päť  krát
sme si zaspievali
to o tem hovorí
že sme sa fajn mali

len je dobre vediť
kedy treba prestať
že sme duho boli
nesmú nás potrestať

veď jak nezemreme
ešče sa stretneme
spolu zaspievame
spolu popijeme

aj tý staré piesne
zase budú nové
veď tým našim piesňam
žiadna  neni  roveň

toto je posledná
pieseň rozlúčková
jak by ste moc chceli
začneme hu znova

budeme hu spievať
dokolečka, kola
furt má stejnú nôtu
furt má stejné slová

/..á, od začiatku ../

celú noc spievame
slniečko vychodí
už nám žiadna pieseň
na um neprichodí …

Na vrchu Kriváňa
stojí strom zelený
na ňjem je
/ duša má, duša má /
Jurko obesený

aj keď na ňjem visí
ešče kýve hlavu
tak svojej frajerce
/ duša má, duša má /
ešče dáva správu

tak hej odkazuje
nečakaj s večeru
už sa o mé kosti
/ duša má, duša má /
jastraby poperú

Keď išli obesiť
Jánošíka Jurka
na poslednú chvíľu
na Hrajnohu žmurkal

podejď trochu blikšjej
odevzdám ti písma
v nich je moja záveť
len či  sa v ňjej  vyznáš

dosť nečitatelný
mal Jurko rukopis
Hrajnoha študoval
ze tri  roky  ten spis

inventár pokladov
bol  tam napísaný
aj to,  že hich zdedia
slovenskí poddaní

mal tam zakreslené dukátvof
mnoho skrýš
keby si  to videl
nevieš či spíš, či bdíš

Hrajnoha spis skoval
že ho preštuduje
netušel že vieter
tak silno zaduje

čítal ho pri Váhu
nad Margitu – Besnu
vieter  mu list  odvial
jeho o zem tresknul

hladal list ve Váhu
ež  po šíri Dunaj
stále si  nadával
jaký bol on chumaj

mať mapu pokladov
tak ľahko ju stratiť
taká príležitosť
sa už viac nevráti

záveť bol vyrytý
do somárjej kože
možná sa ež v mori
niekedy nájsť môže

tým by sme splateli
všetky naše dlhy
nech by bol ich zeznam
bohvie jako duhý

môcť tak duhy splatiť
aj by  nám zostalo
bodaj by Hrajnohu
bolo porantalo

teraz neostáva
len ten poklad hľadať
by sme vyrovnali
strany dal a má dať

Poj pozreť na balkón
z neba padá hviezda
vynďem sa ven pozreť
čosi sa mi nezdá

nebola to hviezda
niekto hoďel špaka
z vrchného poschodia
nášho paneláka

horiaci špak pristál
susede na hlave
parochňa jej horí
tak jej treba – krave

robela sa hviezda
mne sa to nezdalo
aj parochne nemá
aj vlasov má málo

Na vrchu Rozsutca
kvitne skalná ruža
nech boh duho živí
mojej ženy muža

dolu pod Rozsutcom
kus poľa ovsenný
nechže duho žije
manžel mojej ženy

medzi Rozsutcami
rozkvitla žihlava
aj tá moja žena
nech neni nezdravá

a kapusta roste
na starem majeri
nech sa dobre majú
ženiny frajeri

uprostred dediny
kvitne rozmarija
nech sa tu dobre má
prítomná partia

Rád by som zaspieval
túto pieseň znova
tá sprostá skleróza
zabudnul som slová

zabudnul som slová
neviem melódiu
dajte radšej vypiť
ja jeho ľaliu

Zebral som si dievča
pre jej pekné vlasy
o svadobnej noci
aj tý vyzliekla si

boženku, Boženka
nemá vlasov vlastných
špatu mám na krku
a jej vlasy v kasni

kebyže len v kasni
aj v polievke boli
mal som s tým ženením
peknú hŕbku smoly

Taký som žiarlivý
že by som chcel pannu
/ by ma neklamala /
z dreva vytesanú

kebyže nie z dreva
tak by som chcel ženu
/ aby som nežiarlel /
ze slamy zrobenú

najmeňjej klamala
by ma taká žena
čo by na papieri
bola nakreslená

čo sa rozčulovať
čo sa mám krenkovať
jaká si ma vezme
takú budem chovať

Dobre sa mi chodí
v zime po Kriváni
netreba mi lyžích
netreba mi saní

dám si popod zadek
staré igelity
veselo sa spúšťam
pod Kriváň na riti

najvecej s brzdením
robím volovinu
vždy s hlavu narazím
na kosodrevinu

raz som tak vyplašel
starého medveďa
prečo v zime nespí
vraj, že sa mu nedá

že sa mu spať nedá
turistky ho budia
sexom otravujú
a s Niveu smrdia

že nemôže zaliezť
na zimu do diery
tak chodí vybierať
k chatám kontajnéry

Do fajky tabaku
do krpcvof onuce
čo si môže viac priať
hôrnych chlapcvof srce

len trochu dukátvof
mať ze tri frajerky
a môcť si podávať
na opasku dierky

na opasku dierky
keď sa dobre naješ
môcť si vypiť, spievať
čo si vecej praješ