Rodný môj kraj,
dedovizeň,
rodný cholvarek,
rodná moja drevenica,
roľe oškvarek
na teba furt spomínam
moja krásna dolina
aspoň v duchu
som vždy s tebu
rodná dedina
Rodný môj kraj,
dedovizeň,
rodný cholvarek,
rodná moja drevenica,
roľe oškvarek
na teba furt spomínam
moja krásna dolina
aspoň v duchu
som vždy s tebu
rodná dedina
Spievaš mi pesničky
vyprávaš mi básne
aj mi spievaš pekne
aj rozprávaš krásne
nespievaj mi telo
nevyprávaj ze sna
však už z tých vyprávek
budem skoro besná
teba na vyprávky
si človek užije
ale na robotu
každý vie že ňije
na robotu nie si
vecej na tý keci
u nás na dedine
vedia o tem všetci
Moja milá mala
pod košielku niečo
ukáž mi čo tam máš ?
pýtala sa, prečo ?
málokedy vidím
také pekné veci
čo o nich hovoria
po dedine všetci
dva biele holúbky
/ dobre vykŕmené /
zpopod tenkej blúzky
tisnú sa navenek
keď ti zpod blúzečky
trošku vyzgugujú
tak všetci mládenci
sa temu čudujú
takto ešče vloni
keď si sa kúpala
že si pod tú blúzku
ešče ňišt nemala
Robeli sme guláš
šecko doň sme mali
akurát to mäso
doňho sme nedali
kerýsi pýtali
čaj s rumom za chvíľku
čaju bolo hodne
rumu ani byľku
narobíme aspoň
bavorského piva
toniku máme dosť
len fernet nám chýba
Chcel som ti povedať
milá ja ťa chcem
chcel som ti prezradiť
že ťa milujem
duho som premýšlal
duho sa chystal
ež si s kamarátom
mojim odešla
kde si mal šuhajko
kde si mal oči
šak si môhol vidiť
že sa mi páčiš
ňišt si nepoveďel
tvoj kamarát hej
teraz sa vydávam
od nás do Belej
Včera večer na muzice
postretnul som diefčinu
ešče horjej vypadala
jak keď stúpiš na mínu
keď sa na mňa pousmiala
veľmi som sa nalakal
a keď chcela se mňu tančiť
skoro som sa rozplakal
zle si si to vysvetlela
že som si ťa obzieral
v prvý moment som nevedel
či si človek, či zviera
Ponad Rovnú horu
a popod Rozsutce
nejedny som zedral
ku frajerce krpce
nejedny som zedral
krpce – Adidasky
pre teba mámilá
kvoli tebe z lásky
hodne krpce derem
/ hlavne s nohu ľavú /
ja za to nemôžem
že hu mám čaptavú
Na vrchu Kriváňa
predtým rôsli stromy
praprastarý otec
postavel z nich domy
postavel z nich domy
na starem majeri
čože ma je po tem
či mi kto uverí
domy vyhoreli
aj voda hich vzala
ani jedna deska
po nich neostala
na vrchu Kriváňa
ostal jeden koreň
len ten ho uvidí
čo je teho hoden
Terchová, Terchová
ty terchovské mesto
v tebe mám najmeňjej
kamarátvof dvesto
kamarátvof dvesto
tisíc kamarátiek
keré nezabudem
čo prejdem tisíc riek
čo prejdem tisíc riek
aj to šíre more
teba nezabudem
srdenečko moje
O slivkách som vedel
že sú na pálenie
nechce sa mi veriť
že aj na jedenie
veď by bolo hriechom
dať ich do koláča
nič nie je peknejšie
jak keď buble majča
hneď mi bolo jasné
to sú voloviny
veď len slivovica
chráni vitamíny
každú slivku zober
a hoď ju do suda
len tak ju dať do úst
bola by ostuda
v sude sila zeme
v sude sila slnka
mení sa na lieky
liek tam ticho žblnká
kalnú tekutinu
dáš do pálenice
ku páleniu treba
doniesť siahovice
pri tom sa hodnotí
aj trochu koštuje
tá čo prvá tečie
hubu vykrucuje
má krásnu retiazku
je jak rosa v tráve
stačí málo vypiť
a už ju máš v hlave
tak si zapamätaj
stále maj na mysli
dobrá slivovica
povzbudzuje zmysly
v malom množstve lieči
vo veľkom neškodí
veď to tak s páleným
v celom svete chodí