Autor: MN

Jedol som pálené
zapíjal ho chlebom
neňi vejčí frajer
jako ja, pod nebom

solel som si mlieko
cukrel si slaninu
nikto nevymyslí
vejčiu somarinu

za najvejčiu sprostosť
se mňu vymyslenú
považujem to, že
vzal som ťa za ženu

Tá sprostá skleróza
už som z teho smutný
ani neviem čo som
hľadal v tvojej sukni

ani neviem prečo
ani neviem načo
do tvojej komôrky
že som večer zašvol

Zasadel som slifku
vyrôstla mi hruška
trhám z ňjej jabuká
je to riadna fuška

zasadel som klobúk
narôstla mi hlava
mačku som zasadel
zrodela sa krava

rozum som zasadel
málo som polieval
kdesi som ho stratel
to ma trochu hnevá

rozum som potratel
len kúštek mi zostal
kemu z vás by chybel
ešče mu ho poščám

Utopiť som sa chcel
keď ma štvala žena
voda bola malá
a veľmi studená

aj tak mi  radeli
– podrezať si žily
by ste nevereli
veľmi som šteklivý

drápal som sa na strom
že sa hodím dolu
konár sa odlomel
zlomel som si  nohu

už som sa rozhodnul
skočím pod vlak – reku –
ale ež keď zrobia
cez Terchovú štreku

V rychtárovej studni
čo sa belie na dne ?
veď je to mámilá
každý raz tam spadne

darmo hej vyprávam
nech si dáva pozor
nemôžem furt robiť
pri tej studni dozor

zakaždým hu ťahám
za nohy ze studne
/ najviac na ňjej vážia
prepytujem – sukne /

toj som hu zas ťahal
jak žabu studenú
ešče si rozmyslím
či  hu brať za ženu

Povyše potoka
dozrieva čierny bäz
milá sa tam kúpe
hore, aj dole bez …

ve vrbine šaty
si povyzbliekala
ja som hej hich skoval
moc sa nehnevala

vykročel som z krúžia
milo sa usmejem
poj ku mne diefčatko
trošku ťa zehrejem

rozpustené vlasy
má ež po kolená
veď len do tých vlasvof
bola oblečená

diefča vyšlo na breh
zubami drkoce
vlasy si zaplieta
ve štyri vrkoče

krajšie neuvidíš
čo prejdeš pol sveta
jak keď moja milá
vlasy si zaplieta

zelená vrbina
pred svetom nás skryla
len to bolo počuť
– milý môj a milá …

Ňeňi som ja tučná
ňeňi som obézna
ja som ľahká žena
každý to o mne zná

sukne do pol ritky
na ulici stávam
s kabelku si krútim
a každému mávam

tisícdvestotridsať
taká cena behá
tisícka za lásku
zvyšek je DéPéHá

mám aj vedúceho
predtým pásol kravy
dnes sa zove pasák
je ež z Bratislavy

Neuhádneš kde hu mám
ež keď sa povyzbliekam
Čo?
Jazvu po slepem čreve
ukážem hu iba tebe

mám hu dobre skovanú
na maškarném za pannu
bola som prezblečená
celá krčma je nadšená

ťahali mi nos, aj uši
že mi maska dobre sluší
Čím si si hu prilepela ?
Veď ja žiadnu masku nemám

tak, aby ma nepoznali
dala som si mejkap malý
– farby od ucha k uchu –
posypala som hich s múku

každý hádal ktože to je
nikto nevie meno moje
keď som zdvihla sukne hore
hneď vedeli ktože to je

mám tam také znamenie
každý šuhaj o ňjem vie
v celém našem regióne
šeci chlapi vedia o ňjem

Terchovskú pesničku
aj v nebi spievajú
anjeli na meškoch
tú našu zahrajú

ba aj čerti v pekle
vedia našu nôtu
spievajú si hu keď
nemajú robotu

raz je tá terchovská
muzička nebeská
druhý raz lucifer
v pekle hej zatlieska

netreba ti za ňu
chodiť kaji – taji
vraj si hu spievajú
v nebi, pekle, raji

terchovskú muziku
ľúbia v celém svete
jak ste nevedeli
teraz to už viete

Za plný košíček
prekrásnych piesni mám
pojte chlapci do nás
ja vám hich požičam

ja vám hich požičam
za také výplaty
jeden z vás nech mi dá
prsteneček zlatý

prsteneček zlatý
nemusí byť hrubý
ale nech ma vede
rovno na zásnuby

rovno na zásnuby
a potom k oltárku
aby nezabudnul
na tú svoju Marku

a na tem sobáši
tam nám zaspievajte
pesničku z košíčka
a radi ma majte !